Predčasné parlamentné voľby 2023 – stávky, kurzy, politické strany, tip na víťaza volieb, výsledky a prieskum preferencií

Voľby do parlamentu sa uskutočnia už 30. septembra 2023, kde si budú voliči vyberať z 24 politických strán. Pozrite si, aký je prieskum preferencií + kurzy a stávky na voľby do NR SR.

V súčasnosti je veľmi populárne uzatvárať stávky na voľby na Slovensku. Vďaka stávkovým kanceláriám si na ne môžete staviť zadarmo!

Koncom septembra sa budú konať predčasné parlamentné voľby na Slovensku, ktoré sa mali pôvodne konať až začiatkom roka 2024. Hlavným dôvodom skrátenia volebného obdobia boli viaceré vládne krízy – pandémia COVID 19, nedôvera vo vládnuce politické strany, či vypuknutie vojny na Ukrajine. 

Viaceré volebné prieskumy favorizujú víťazstvo 3 politických strán – SMER-SD, HLAS a Progresívne Slovensko. Ako dopadnú voľby do NR SR na Slovensku? Stavte si na víťaza volieb do parlamentu Slovenskej republiky.

Nižšie nájdete všetky informácie o voľbách na Slovensku, vrátane prieskumov preferencií politických strán alebo stávok a kurzov na voľby 2023. Chcete si staviť na víťaza volieb, ale neviete ako na to? V našom článku vám dáme návod na to Ako tipovať voľby – či už pôjde o parlamentné, prezidentské alebo komunálne voľby. 

Kedy budú predčasné parlamentné voľby 2023?

Predčasné voľby do NR SR sa budú konať 30.09.2023. V novodobej histórii samostatnej Slovenskej republiky sa predčasné voľby konali trikrát, a to v rokoch 1994, 2006 a 2012. Parlamentné voľby sa konajú len raz za 4 roky počas jedného dňa – vždy v sobotu. Občania si do parlamentu zvolia 150 poslancov, ktorí sú zástupcami politických strán.

Dôležité termíny predčasných parlamentných volieb 2023:

• odovzdanie kandidátok: 2. júla 2023,
• začiatok volebného moratória: 28. septembra 2023,
• otvorenie volebných miestností: 30. septembra 2023,
• vyhlásenie oficiálnych výsledkov: 1. októbra 2023.

V ktorých stávkových kanceláriách na Slovensku sa oplatí staviť na voľby do NR SR?

Parlamentné voľby patria k populárnym spoločenským udalostiam na tipovanie. Na Slovensku nájdete viacero stávkových kancelárií, v ktorých nájdete atraktívne bonusy za registráciu. Za najlepšie stávkové sa považujú spoločnosti Tipsport a Fortuna.

Ak si chcete staviť na predčasné voľby 2023 úplne zadarmo, tak vám odporúčame stávkovú kanceláriu Tipsport, ktorá aktuálne ponúka až 20 € bonus za registráciu len za overenie vašej totožnosti + máte k dispozícii live streamy na 7 dní.

V Tipsporte a vo Fortune si môžete uzavrieť viacero druhov stávok na voľby na Slovensku:

• kto bude prvý premiér s dôverou NR SR po voľbách,
• na celkového víťaza parlamentných volieb,
• na počet hlasov v % a aká bude volebná účasť v %,
• počet volebných subjektov v parlamente,
• umiestnenie do 2., 3. a 4. miesta,
• kto bude lepší v % (duel),
• ktorá politická strana získa viac hlasov.

Kurzy a stávky na voľby do parlamentu 2023

V Tipsporte nájdete rozsiahlu ponuku na voľby 2023 s kurzami. Veľmi populárne je tipovanie na voľby 2023 napr. na 1. premiéra s dôverou NR SR po voľbách, počet hlasov v percentách, počet volebných subjektov v parlamente, kto získa najviac hlasov alebo kto sa umiestni do 2. a 3. miesta v parlamente podľa počtu hlasov.

Okrem Tipsportu si môžete staviť aj vo Fortune, ktorá má vo svojej ponuke na tento druh stávky aj iných kandidátov na prvého premiéra s dôverou NR SR po voľbách. Ak si chcete podať iný typ stávky, tak odporúčame vo Fortune na voľby 2023, konkrétne na stávku na umiestnenie do 2. alebo 3. miesta vo voľbách.

Medzi najpopulárnejšie stávky na voľby určite patrí to, ktorá politická strana získa vo voľbách najviac hlasov. Z pohľadu tipérov budú na popredných priečkach strany ako SMER-SD, Progresívne Slovensko a HLAS-SD. V prípade prezidentských volieb je najpopulárnejšia stávka na prezidenta Slovenska. V stávkových kanceláriách na Slovensku ale nechýbajú ani stávky na Voľby do Európskeho parlamentu alebo tipovanie na voľby prezidenta USA.

Nezabudnite si staviť ani to, aká bude volebná účasť v percentách. V Tipsporte alebo vo Fortune nájdete všetky najnovšie kurzy na voľby 2023.

Po novom nájdete len vo Fortune kurzy aj na to, ktorá politická strana získa vo voľbách 2023 viac hlasov v percentách. Na ich oficiálnej stránke nájdete viac vypísaných duelov.

	30 € bez rizika + 30 € kredit a 30 free spins GRÁTIS
	vložte 30 € a získajte 3x30 vrátane free spins prvá stávka musí byť s minimálnym kurzom 2.0 platí len pre SOLO a AKU overenie totožnosti potrebné 2 doklady = 3 minúty Fortuna disponuje super funkciou BetBuilder Nechýba ani cashout alebo výhry do 1 milióna!
Pre vyšší vstupný bonus odporúčame pozrieť aktuálnu bonusovú ponuku Fortuny.

Aké politické strany kandidujú do volieb NR SR 2023?

V súčasnosti ohlásilo kandidatúru až 24 politických strán. Medzi najväčších favoritov volieb patria určite politické strany ako SMER-SD na čele s Róbertom Ficom (19 %), HLAS s Petrom Pellegrinim (16,30 %), PS s Michalom Šimečkom (13,5 %), Repubika s poslancami zo strany ĽSNS (9,00 %) a SME Rodina s Borisom Kollárom (6,10 %).

SMER – sociálna demokracia (SMER-SD)

Vládnutie SMERu-SD spájali v minulosti viaceré škandály a nevyšetrené kauzy. Vo voľbách v roku 2012 sa Smeru podarilo získať historicky najväčšiu podporu voličov na úrovni 44,41 %. Po parlamentných voľbách v roku 2016 sa strana prepadla o 28,28 %.

Rok 2018 bol pre SMER prelomový – po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo februári 2018 vyšlo na povrch, že predstavitelia SMERU majú napojenie na mafiánsku taliansku zločineckú skupinu ’Ndrangheta. Toto tvrdenie prinieslo masové demonštrácie ľudí, ktoré viedli k rezignácii viacerých ministrov a neskôr aj k vládnej kríze.

Vyvrcholením krízy bolo podanie demisie Róberta Fica v marci 2018, ktorého nahradil vo funkcii Peter Pellegrini. Ten v roku 2020 oznámil odchod zo strany SMER-SD vrátane ďalších 10 poslancov a vznik novej sociálnodemokratickej strany Hlas.

HLAS – sociálna demokracia (HLAS-SD)

Politická strana vznikla v roku 2020 na popud Petra Pellegriniho, Matúša Šutaja Eštoka a Petra Kmeca. Hlavným predsedom strany je bývalý premiér Peter Pellegrini. Strana Hlas má v súčasnosti výraznú podporu verejnosti. V kandidátke Hlasu sa nachádza aj exminister Peter Žiga, ktorý je obvinený z korupcie.

Hlavným programovým cieľom Hlasu je vybudovať zo Slovenska silný štát, ktorý sa dokáže postarať o každého jedného človeka a dať mu nádej na lepšiu budúcnosť. To by však nemohli byť v tejto politickej strany politici, s ktorými sa podobne, ako v Smere spájajú viaceré politické kauzy a vyšetrovanie.

Progresívne Slovensko (PS)

Politická strana vznikla v roku 2017 zásluhou slovenského podnikateľa v oblasti startupov Ivana Štefunka a Michala Trubana, ktorý je zakladateľom webhostingovej spoločnosti Websupport. Ich cieľom je prezentovať progresívne riešenia spoločenských problémov a spájať rovnako zmýšľajúcich ľudí. Prezidentské voľby dokonca vyhrala ich nezávislá kandidátka – Zuzana Čaputová, ktorá zvíťazala v 1. aj 2. kole volieb v roku 2019.

Vo voľbách do NR SR v roku 2020 v koalícii so stranou SPOLU dosiahli neúspech, keďže získali len 6,96 % hlasov, čo znamenalo, že sa im nepodarilo prebojovať do parlamentu (hranica na vstup je 7 %). Z dôvodu neúspechu odstúpil M. Truban a v jeho pozícii ho nahradila Irena Bihariová. V  roku 2022 bol zvolený za predsedu Michal Šimečka.

Republika

Stranu v roku 2002 pôvodne založil bývalý politik a prezident Ivan Gašparovič, ktorý ju pomenoval HZD (Hnutie za demokraciu). V roku 2021 opustila skupina poslancov stranu ĽSNS a pretransformovali už existujúcu stranu HLAS ĽUDU. V roku 2018 prevzal politickú stranu Hlas ľudu poslanec Peter Marček, ktorý ju neskôr premenoval na Republiku.

Republika ideologicky nadväzuje na ĽSNS – konzervatívne hnutie, ktoré chce robiť pronárodnú politiku tak, aby sa za ňu voliči nemuseli hanbiť. Členovia strany odmietajú, že ide o klon strany ĽSNS – žiadne angažovanie s antisemitskými prúdmi. Podpredsedmi Republiky sú Milan Mazurek, Miroslav Suja a Ondrej Ďurica.

SME-RODINA

Politická strana SME RODINA vznikla ešte v roku 2015 na čele s podnikateľom Borisom Kollárom. Z hľadiska ideológie ide o politický neštandardný subjekt s cieľom ochrániť rodiny na Slovensku pred ohrozením zvonku aj zvnútra. V prípade kultúrno-etických otázkach vyznáva SME RODINA konzervatívne hodnoty a vyjadruje proti-imigračné názory.

Politická strana sa prvý raz dostala do parlamentu v roku 2016, kde stála na strane opozície. Naopak v parlamentných voľbách 2020 sa stala SME RODINA 3. najsilnejšou stranou v parlamente. Strana získala od voličov 8,24 % hlasov. Boris Kollár ako líder 2. najsilnejšej koaličnej strany sa v roku 2020 stal predsedom NR SR podľa počtu hlasov.

KDH (Kresťanskodemokratické hnutie)

Počiatky KDH siahajú až do roku 1990, čím sa stáva táto strana najstarším subjektom na politickej scéne. Ide o konzervatívne a demokratické hnutie, ktoré sa usiluje o uplatnutie kresťanských a konzervatívnych hodnôt v politickom živote a spoločnosti, štátu a medzinárodného spoločenstva. Predsedom strany je Milan Majerský.

V minulosti patrila KDH medzi najsilnejšie politické strany parlamentu, čo je dnes už minulosťou. V roku 2016 sa vo voľbách pod vedením Jána Fígeľa prvýkrát nedostali poslanci KDH do parlamentu. V ďalších voľbách ich postihol rovnaký osud s počtom len 4,65 % hlasov. Nové hnutie sa zameriava na obnovu dôvery občanov v riadení štátu.

OĽANO – Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti

Populistické hnutie OĽANO v roku 2020 so ziskom 25,02 % hlasov vyhralo parlamentné voľby na Slovensku. Najvýraznejšou osobnosťou OĽANA je Igor Matovič, ktorý dlhý čas poukazoval  na korupčné kauzy SMERu a ich mafiánske praktiky, čo sa mu zúročilo vo voľbách v roku 2020, kde mali na 1. mieste kandidátky Máriu Šofranko.

Matovičova vláda sa musela popasovať s pandémiou COVIDU 19, vojnou na Ukrajine a neustálymi konfliktami v koalícii. Po roku 2020 nasledoval odchod viacerých významných politikov napr. Eduard Heger opustil OĽANO v roku 2023 po páde vlády. OĽANO má za cieľ aj v budúcnosti poraziť skorumpovaných politikov.

SNS (Slovenská národná strana)

Slovenská národná strana bola založená v roku 1990 a hlási sa k myšlienkovému odkazu historickej SNS pôsobiacej v rokoch 1871 –1938. Dlhými rokmi bol hlavnou tvárou SNS práve Ján Slota, ktorý podal v roku 2020 vyhlásenie, že SNS spolupracuje s maďarskou stranou v koalícii, takže SNS stratila pod vedením Danka národný a kresťanský charakter.

V roku 2016 sa pod vedením Andreja Danka vrátila SNS do parlamentu so ziskom 8,64 % hlasov a hlavný predstaviteľ strany sa stal predsedom parlamentu. Volebným heslom strany bolo „So srdcom za rodinu, za vlasť“. V posledných parlamentných voľbách získala SNS najhorší výsledok v dejinách histórie strany – len 3,16 % hlasov.  

SaS po novom SASKA (Sloboda a Solidarita)

Založenie SASKY sa datuje od roku 2009, v ktorom bol od jej založenia predsedom strany Richard Sulík. Od roku 2010 je SaS súčasťou slovenského parlamentu – strana prešla do parlamentu 4 úspešnými voľbami. V roku 2010 získala 12,14 % hlasov a stala sa tak súčasťou vládnej koalície. V rokoch 2012 – 2020 sa ocitla v parlamentnej opozícii. 

Naopak po voľbách v roku 2020 sa stala opätovne súčasťou vládnej koalície. Počas tejto vlády boli neustále na programe slovné roztržky medzi Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom, ktoré boli všetkým na smiech. Lídri sa nedokázali na ničom dohodnúť, čo viedlo k pádu vlády SR a k predčasným parlamentným voľbám v roku 2023.

Ostatné kandidujúce politické strany do parlamentu

Okrem vyššie spomenutých politických strán kandidujú do predčasných volieb aj strany: SDKÚ – DS, Regióny, Komunistická strana Slovenska, SPRAVODLIVOSŤ, Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko, Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia alebo Demokratická strana.

Ďalej kandidujú aj SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA, SRDCE vlastenci a dôchodcovia – SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA, Pirátska strana – Slovensko, Demokrati, Modrí, Most – Híd, PRINCÍP, Slovenské Hnutie Obrody, KARMA a Vlastenecký blok.

Kandidátku uzatvárajú politické strany ako My Slovensko, Kresťanská únia, ZA ĽUDÍ, SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók, ALIANCIA – Maďari. Národnosti.

Pozrite si celý zoznam politických strán s číslami na kandidátke:

• 1. Pirátska strana – Slovensko
• 2. PRINCÍP
• 3. PROGRESÍVNE SLOVENSKO
• 4. Spoločne občania Slovenska
• 5. OĽANO A PRIATELIA
• 6. Komunistická strana Slovenska
• 7. Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana
• 8. Vlastenecký blok
• 9. Modrí, Most-Híd
• 10. Spravodlivosť
• 11. Slovenské Hnutie Obrody
• 12. Sloboda a Solidarita
• 13. SME RODINA
• 14. My Slovensko
• 15. Slovenská národná strana
• 16. Smer – Sociálna demokracia
• 17. HLAS – sociálna demokracia
• 18. SZÖVETSÉG - Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. | ALIANCIA - Maďari. Národnosti. Regióny
• 19. Srdce vlastenci a dôchodcovia – Slovenská národná jednota
• 20. SDKÚ-DS – Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana
• 21. Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko
• 22. Demokrati
• 23. Kresťanskodemokratické hnutie
• 24. KARMA
• 25. REPUBLIKA

Prieskum preferencii politických strán 

Pozrite si, aký je prieskum preferencii na voľby do parlamentu SR. Už z výsledkov vidíte, že preferencie strán stúpajú hlavne stranám ako SMER-SD, HLAS alebo PS. Vyzerá to tak, že strany ako Aliancia a Demokrati sa nedostanú cez voľby do NR SR.

Koho volí prezidentka Zuzana Čaputová?

V roku 2017 vstúpila Zuzana Čaputová do politickej strany Progresívne Slovensko (PS). O rok neskôr bola v tejto strane zvolená na miesto predsedkyňe. Po 1. kole prezidentských volieb v roku 2019 sa Zuzana Čaputová vzdala svojho členstva v strane.

Je veľmi pravdepodobné, že Zuzana Čaputová bude voliť politickú stranu Progresívne Slovensko, do ktorej v minulosti patrila. 

Výsledky posledných parlamentných volieb SR

Posledné parlamentné voľby sa konali v roku 2020, kedy sa stala víťazom volieb strana OĽANO s počtom hlasov 25,02 %, na druhom mieste skončil SMER-SD s 18,29 % hlasov a tretie miesto obsadila SME RODINA s 8,24 % hlasov.

Volebná účasť bola na úrovni 65,8 %. OĽANO zabralo v parlamente 53 miest, SMER-SD 38 miest, SME RODINA 17 miest, ĽSNS 17 miest, SaS 13 miest a strana ZA ĽUDÍ 12 miest.

Historický prehľad premiérov a predsedov NR SR

Po vzniku Slovenskej republiky sa stal prvým premiérom Vladimír Mečiar (1993, 1994). V dvoch volebných obdobiach po sebe po ňom nasledoval Mikuláš Dzurinda (1998, 2002). Smerácky Robert Fico sa stal premiérom NR SR až 3x po sebe v rokoch 2006, 2012 a 2016. Prestávku mal v roku 2010, kedy ho nahradila Iveta Radičová. 

Po viacerých politických kauzách bol nútený Robert Fico zo svojej funkcie odstúpiť, a tak ho nahradil Peter Pellegrini (2018). V parlamentých voľbách 2020 dali ľudia najviac hlasov OĽANU, ktoré do tejto funkcie dosadili Igora Matoviča. O rok neskôr Matoviča nahradil Eduard Heger, ktorého neskôr vystriedal Ľudovít Ódor v úradníckej vláde SR. 

V roku 1993 sa prvým podpredsedom NR SR stal Ivan Gašparovič, ktorý bol v roku 2004 prezidentom SR.  O 5 rokov neskôr ho vystriedal Jozef Migaš. KDH-ácky Pavol Hrušovský bol zvolený do tejto funkcie až 2x v rokoch 2002 a 2011. Podobne na tom bol aj Pavol Raška, ktorý sa stal podpredsedom NR SR v rokoch 2006 a 2012.

Podpresedom NR SR sa stali aj ďalší poslanci: Richard Sulík (2010), Peter Pellegrini (2014), Andrej Danko (2016) a Boris Kollár (2020).